Čierna a Biela 003 – Vodca Paktu
Kedysi dávno, ked som bol ešte malí, my otec vyrozprával istý príbeh. Vraj, kedysi za čias pred vznikom Konohy, existovala istá skupina, alebo skôr armáda. Sami seba, volali Pakt, jednotka svetla a temnoty. Ich cieľ bol jednoduchý. Mali zabrániť porušeniu rovnováhy. Nemali žiadne presvedčenie, len boli schopný hlbšie pochopiť zmyslu života. Jediný komu sa toto vojsko nikdy neodhodlalo psotaviť, boli shinobi z klanov Senju a Uchiha. Bolo pre to jednoduché vysvetlenie. O svojej ceste rozhodli sami, a sami ju aj boli schopný ukončiť. Nakoniec sa stalo ako predpokladali, spor vyriešili dvaja zástupcovia klanov. Uchiha Madara a muž známy ako prvý Hokage. Po ich bitke bolo rozhodnuté. Pakt sa stiahol do ústrania kedže svetová vojna ninjov skončila. Na to však prišla neskôr dalšia vojna. No Pakt nezasiahol. Nikto nevedelm kde toto vojsko, tento klan vlastne zmizol. Koluje len o tomto príbehu istá povera. Pakt verí v rovnováhu sveta a na osud ktorý im je predurčený. Po smrti ich vodcu sa nenašiel nik kto by tento post prevzal. Preto nemôže Pakt povstať, kým nenájdu svojho vodcu, ktorý nastolí rovnováhu. Je to možno len obyčajný príbeh, vymyslený prostými ľudmi. No nedá my to, aby som to hlbšie nepreskúmal. Armáda ktorej by sa nemohol nikto postaviť . To by som potreboval.
Moje kroky dnes smerujú daleko od známych zemí shinobi. Vybral som sa na sever, od zeme Vody, do neznámych oblastí. Prečo sú také neznáme? Niektorý sa už pokúšali tadiaľ prejsť, no nikdy sa nevrátili. To my bolo až príliš podozrivé, preto som vzal prvú lod na ktorú som natrafil a vyplavil som sa tam. Po asi únavnom dni plavby, sa konečne začalo niečo diať. Rozfúkal sa silný vietor a vlny na mori postupne roztrieskali moju lod. Chcel som pokračovať po vode pešky, no naokolo bola silná hmla a fúkal silný vietor ktorý my bránil v akomkoľvek pohybe. Po rozplynutí hmly, som však zazrel niečo, čo som naozaj nečakal. Ostrov ktorý tam predtým určite nebol. Dokráčal som až ku pevnine a dalej až na vrchol hory. Bez problémov som našiel vchod do jaskyne. Prekročil som niekoľko úzkych a vlhkých chodieb, až som vošiel do obrovskej miestnosti. Nemohol som uveriť svojím očiam. Stovky ľudí ktorých telá stáli na mieste ako kameň. No vypadali veľmi živo. Pritom však stali v pozore, akoby čakali. Priblížil som sa ku veľkej ľudskej soche v strede, ktorá držala kamennú dosku v rukách. Na tej doske stálo.
„Vyvolený ktorý sa stane vodcom a spasiteľom príde jedného dňa, aby obnovil slávu Paktu, a nastolil rovnováhu. No bude musieť postúpiť tri skúšky. Skúšku sily, mysle a tela. Len ten, ktorého schopnosti sú v rovnováhe, môže nastoliť skutočnú rovnováhu.“
Skúšky? Aké skúšky? Nebolo tu nič, čím by som mohol dokázať že som ten vyvolený. Iba ak.
Vtedy som sa chytil rukou písma a v tom som sa ocitol v kruhovitej miestnosti. Obklopovalo ma dvanásť sôch ktoré sa nachádzali rovnomerne na každej hodine. Zrazu sa všetky pohli a začali kráčať ku mne. Pozrel som na tie sochy a zložil pritom pečate.
„Živel Blesk : Tanec Nirvány“ Jedinou otočkou svojho tela som vypustil svoju bleskovú chakru všade naokolo. Všetky sochy padli k zemi. No ako som predpokladal, nebolo to až tak ľahké. Sochy sa znovu postavili na nohy a pripravili sa k útoku. Zvláštne že by na Doton nezabral práve Raiton. Myslím že na to idem zle. Zrak môže byť sám o sebe klamný. Tak som zatvoril svoje oči a sústredil chakru. Pokúšal som sa zrušiť účinky ilúzie. Ked som svoje oči znovu otvoril, stál som miestnosti kde bola tá armáda, no teraz tam boli schody, ktoré viedli hlbšie do podzemia. Kráčal som po nich až kým som sa dostal do miestnosti, ktorá bola úplne taká istá ako v tom Genjutsu. No teraz bola v miestnosti len jediná socha ktorá po mojom príchode, vošla do stredu miestnosti a čakala. Pravdepodobne som už zvládol skúšku mysli, a teraz ostáva skúška sily. Fajn, to bude hračka.
„Katon: Housenka no Jutsu“ Vykríkol som a z mojich úst vyletelo zopár ohnivých gúľ, aké zapálili miestnosť. No tá socha stále stála stále v strede bez akéhokoľvek poškodenia. Rozhodol som sa na útok na blízko. Prišiel som ku soche ktorá vtedy zaujala bojový postoj, okolo nás v kruhu planuli plamene ohňa. Sústredil som do rúk veternú chakru, aby sa moje ruky vyrovnali ostrosti meča. Socha uchopila palicu a začala neskutočne rýchlo útočiť. Bez väčších ťažkostí som odrážal tie útoky ale taktiež sa dobre uhýbala socha mojím útokom. Bola to zaujímavá bitka, nikto nemohol nikoho zasiahnuť. No ja som mal pred tou sochou istú výhodu, v mojom tele koluje chakra, ktorú môžem kedykoľvek využiť.
„Technika Kamenných klonov“ Vytvoril som päť klonov ktorý chytili sochu do pasce. Do ruky som začal sústrediť bleskovú chakru. Vyskočil som do vzduchu a rukou som rozsekol sochu na poli, pričom sa úplne rozpadla. To bol koniec. Mala nastať ešte jedná skúška. Skúška tela. Čo to len môže byť? To som rýchlo pochopil, ked sa otvorila stena nado mnou a videl som len okrúhly útvar s malými výbežkami. Do miestnosti sa začala vylievať podivná látka, pripomínajúca kyselinu. Sústredil som chakru a začal vyskakovať po výbežkoch a taktiež som bežal po stene pomocou koncentrácie chakry do nôh, ked to bolo treba. Hned ako som naposledny vyskočil na povrch, vchod zatarasili múry, ktoré sa mali automatický pustiť, ked voda dosiahne určitej hladiny.
To je myslím koniec skúšok. Všimol som si podivného okrúhlelo znaku na stene, ktorý označoval rovnováhu medzi dobrom a zlom. Na ňom bola pečať. Postavil som sa priamo pred ňu, a strhol ju.
Armáda zvaná ako armáda Paktu povstala. Otočili sa smerom ku mne, zasunuli zbrane a zakľakli z hlavami pozerajúc do zeme. Muž ktorý predtým držal isté písmo, prešiel vedľa môj bok a povedal.
„Ty si ten, ktorého nám osud predurčil. Ty nás odteraz povedieš a staneš sa našim vládcom. Dlho sme čakali na tvoj príchod.“ Vypočul som si ho a poobzeral sa vôkol seba. Armáda, ktorá bez slova bude poslúchať moje rozkazy. Vidím že osud je na mojej strane. Teraz som už pripravený. Získam tú veľkú silu Juubiho, a nastolím rovnováhu vo svete.
